Začalo to pandémiou koronavírusu. Prakticky zo dňa na deň sa takmer všetko zavrelo, zastavilo, alebo presunulo do online priestoru. Ekonomika krvácala a mnohé firmy a ľudia spolu s ňou. Nie každému bol dopriaty "luxus" práce v štátnej správe, kde výplata (aj keď zväčša menšia ako v súkromnej sfére) každý mesiac cinkne na účte s neochvejnou pravidelnosťou, aj keby práve prebiehal koniec sveta. A boli sme v neistote, či sa zajtra nenakazíme aj my. A zomierali ľudia.
Pandémia ešte ani poriadne neprehrmela a na scénu už nastúpili rusi, ktorí sa rozhodli oslobodiť Ukrajinu podobne ako nás v šesťdesiatom ôsmom. Hneď za našou hranicou lietajú rakety, delostrelectvom sú "oslobodzované" nemocnice, školy a obytné budovy. A tak máme sankcie, ktoré ešte viac poškodzujú našu ekonomiku. Ale ruskú viac, takže je to fajn. A všetci sme v neistote, či zajtra nejaká raketa nepriletí aj k nám, alebo či z toho nebude tretia svetová. A zomierajú ľudia.
A aby toho nebolo málo, okrem korony, vojny a sankcií tiež máme infláciu. Najvyššiu za posledných 17 rokov. Takže kto mal našetrené, časom už mať nebude. Ceny rastú raketovým tempom, čo sa ale o platoch povedať nedá. Veď hádam by niekto nechcel od svojho koronou a rastúcimi cenami energií skúšaného zamestnávateľa, aby ešte aj zvyšoval mzdy. Ak bol niekto natoľko chytrý, že sa chcel pred infláciou ochrániť investovaním, napr. do akciových a indexových fondov, nepochodil. NASDAQ v tomto roku zatiaľ -27%. Chudobnieme. A sme v neistote, či aj zajtra dokážeme splácať svoje hypotéky a účty. A v chudobných častiach sveta, kde už aj bez tohto všetkého mali problém zabezpečiť si dostatok jedla, budú zomierať ľudia. Ani to obilie z Ukrajiny už nepríde.
Pri toľkých neistotách sa už aj zdatnejším povahám ťažšie dýcha. Všetky bežné problémy sa v takejto atmosfére zdajú byť väčšie ako v skutočnosti sú, pretože sme paralyzovaní očakávaním problémov existenčných. A to sa negatívne prejavuje v medziľudských vzťahoch, pracovných výkonoch a vôbec chuti niečo robiť, ako aj celkovo negatívnej atmosfére v spoločnosti.
Treba si ale uvedomiť, že v našej časti sveta sa stále máme nadmieru dobre. Korona je u nás na ústupe. Aj keď chudobnieme, stále väčšina z nás patrí medzi 10% najbohatších ľudí sveta. Máme čo jesť. A zatiaľ po nás nikto nestrieľa. Nezomierame. Tak buďme vďační za to, čo máme a snažme sa toto náročné obdobie prekonať s čo najmenšou ujmou a aj s trochou optimizmu do budúcna.
Zdroj obrázku: inews.co.uk
